Hnusoba

Najprv sa vám chcem ospravedlniť, že som články nepridala skôr ale nemla som prístup k počítaču.

Určite to každý pozná. Máte niekoho s kým ste dosť často ale hnusí sa vám. Ja to zažívam každý deň v škole.

Mám jednu spolužiačku, ktorá chce aby sa jej každý podriaďoval a správal sa podľa toho ako sa ona cíti. Budem jej hovoriť Hnusoba.

Ohovára úplne každého. Ten kto ju vytočí má poriadny problém. A je úplne falošná. Napríklad keď bola na prvom stupni mala jednu najlepšiu kamarátku. Keď sme prišli na druhý stupeň, vzdialili sa a tak najprv ju využila, na výlete ohovárala, po meste ohovárala a potom sa tvárila akoby jej nikdy nič neurobila. Videla som ju robiť to rôznymi ľuďmi. Teraz sa kamaráti z iným dievčaťom a to nesmie mať inú dobrú kamarátku ako je ona lebo sa urazí. U mňa je jej jedno ako sa správam k nej alebo k niekomu inému. Chce aby som jej dávala moje veci. Minulí rok som jej požičala pero lebo jej došlo. O týždeň som si ho od nej cez hodinu pýtala a povedala mi, že ostalo doma. Moje mi o pár minút došlo a učiteľka s to všimla. Spýtala sa Hnusoby či nemá nejaké pero a ona na to odpovedala, že hej, že práve našla to moje čo som jej dala a keď učiteľka odišla povedala: „Je ti dúfam jasné, že keby ti to tvoje nedošlo toto by si už neuvidela.“

Tento rok k nám prišla nová spolužiačka. Predstavila som sa jej aj s ďalšími spolužiačkami. Potom sa cez nás prepchala Hnusoba, trochu nás odstrčila a predstavila sa jej. Hneď sa mi vybavila scéna z Harryho Pottera keď sa predstavoval Malfoy. Bohužiaľ nové dievča nespĺňalo to čo chce ona. Bolo tiche a milé. Sadlo si k najtichšiemu dievčaťu z našej triedy, tie dve si veľmi dobre rozumeli. Nebola však výbušná, pyšná, a tá čo plní rozkazy.

Najprv ju chcela priviesť na jej stranu no dievča bolo nesmelé. Najhoršie bolo že k tomu využívala mňa, pretože som bola z nich najpriateľskejšia. Cítila som sa hrozne, že som jej s tím pomáhala. No je to lepšie než keby som mala byť na prvom mieste tých najohováranejších dievčat v meste. Viem je to sebecké.

Keď sme šli zo školy pripojila sa k nám jedna siedmačka. Spýtala sa aká je naša nová spolužiačka. Hnusoba povedala až príliš hlasne, aby to počuli úplne všetci „Je divná!“ Len som na ňu znechutene hľadela. Aby toho nebolo málo, nové dievča bolo ani nie dva metre pred nami. Strašne som sa hanbila. Viete pochopiť takého človeka ako je Hnusoba? Ja teda nie. Rada by som ju nejako zastavila ale je to nemožné. Už som jej veľakrát povedala čo si o tom myslím a ona sa na mňa pozrela ak na blázna. Naozaj by bolo príjemné keby sa zmenila.